Diary

Zhrnutie roku 2013

31. prosince 2013 v 10:24 | Elle Raven

Rok 2013? Miestami tragický, miestami plný šťastia.

Swing in the heartache...

28. prosince 2013 v 14:23 | Elle Raven

Všetko je úplne v poriadku. Skutočne. Seriózne. Nepozerajte tak na mňa. Som okej. A keď nie tak budem. Raz.

Brand new death...

25. prosince 2013 v 13:04 | Elle Raven
...alebo znovuotvorenie blogu.


Áno, tento článok tu mal byť včera, ale pozerala som Bleach a zmohla som sa len na nejaké trápne predstavenie mojej osoby. Ako keby tí čitatelia, ktorí mi zostali, o mne nevedeli už dosť. :D No nič, dosť bolo krútenia očami a nezáživných článočkov. Som späť. A tentokrát dúfam, že natrvalo. :)

How sad...

1. července 2013 v 7:50 | Elle Raven

Také zvláštne, že píšem článok... Asi len potrebujem zas sa niekde vyrozprávať a kto to nechce čítať, tak adios amigos... :*

"You were always so lost in the dark."

15. června 2013 v 17:34 | Elle Raven

Posledné dni a týždne sú ako zlý sen. Ako jedna veľká nočná mora, z ktorej niet návratu. Sedím a usmievam sa, aj keď mám chuť kričať. Všetko je zničené, všetko je stratené, všetko umiera spolu so mnou. Idem ďalej a nepozerám späť. Ubližujem ľuďom, ktorí za nič nemôžu. Tí, čo by si zaslúžili dostať stoličkou po ksichte sa len veselo prizerajú ako sa strácam do temnoty. Nie, nie som v pohode. A to je jeden z dôvodov, prečo som sa vrátila k blogu.

Holy bats...

21. února 2013 v 8:19 | Bloody Raven

Zase raz som sa rozhodla, že napíšem konečne normálny článok, ktorý sa netýka len videí a fotiek. Takže píšem do denníka.

To forget ourselves and pretend all's well.

29. ledna 2013 v 18:29 | Mishelle Mourn
Konečne po sto rokoch mi prišli knihy, takže som neuveriteľne spokojná. :D Inak som dnes nebola v škole, bola som u zubárky. :)
Hneď ako bude viac času a prečítam ich, napíšem recenzie a keďže som už skoro v polke tej prvej a vidím, že sú tam užitočné informácie, asi niečo aj prepíšem.

Tell me I'm wrong... I don't really care

14. ledna 2013 v 19:19 | Mishelle Mourn

Udalosti uplynulých týždňov boli v celku divné. Udialo sa toľko vecí, že nemám náladu ich sem písať. Ale... Rozhodla som sa, že pôjdem na náš školský ples. Síce sama so sebou, ale tak pôjde aj väčšina ľudí. Téma je "Benátska noc". A ja len ľutujem, že nemám žiadne korzetové šaty a vejár. Nakoniec to asi aj tak zruším, ako sa poznám. Ale hádam nie. :D


Hlavné je pre mňa teraz to, aby som si opravila známky a preto aj zanedbávam blog. Áno, pre mňa je jeden článok denne zanedbávanie, hlavne keď nestíham pomaly ani čítať moje obľúbené blogy. A čo mám ešte nové? Zrušila som si FaceBook. Tak ak ma chcete niekde nájsť, tak jedine na twitteri - @MishelleVengenz. Alebo tu, na blogu.


Jedna taká... obľúbená... spomienková.

This world's yours for the taking...

18. prosince 2012 v 17:40 | Mishelle Mourn

Viem, dlhšiu dobu som tu nebola. Je to nezvyk, keďže som sem zvyčajne pridávala každý deň niečo. Ale nápady na články nie sú, na fotenie nemám čas, jednoducho si užívam prítomnosti a nejako zabúdam na môj blogový svet. Ale skutočnosťou je, že mám pokazený počítač, bohvie z čoho... A nechcem neustále brať maminin notebook, ktorý som si dnes predsa len zobrala, aby som pozrela čo nové na mojich dvoch najobľúbenejších blogoch.


Blížia sa Vianoce a ja nemám kúpený žiadny darček. Som strašná. A ešte do toho prišla choroba. Áno, som chorá. (Teraz nemyslím žiadnu mentálnu poruchu, ale niečo medzi chrípkou a... a... neviem čím.) Možno ma to prinúti začať sa venovať blogu. MOŽNO. Ale moja milovaná choroba mi prekazila piatočné plány. Takže som "úúúplne spokojná".


A čože mám nové, okrem deprimujúcich snov s chalanom, ktorého som chceLA? Hmmm, asi pôjdem na koncert mojej obľúbenej skupiny. ASI. Ale už to mám vybavené, tak dúfam, že sa to stane. A ďalej? Nudí ma škola a fakt nechápem, prečo som išla na gympel. Ak budem mať nakoniec trojku z geo (lebo tá profesorka je p...) tak sa môžem rozlúčiť so životom, koncertom a vlastne... Už nemám s čím. Pre dnešok končím, aj tak to zase nikto nebude čítať.

A ak by som sa už neozvala, keďže po dvoch rokoch príde na Vianoce moja sestra, tak želám všetkým super Vianoce a geniálneho Silvestra... Len to neprežeňte s alkoholom... Aby ste neskončili na výplachu.. :D

I just wanna walk away...

22. listopadu 2012 v 17:10 | Mishelle Mourn

Tak som sa predsa len dokopala k napísaniu nejakého zmysluplného článku, keďže nové fotky nemám. Nejaký článok by som napísala aj včera, ale ja som jednoducho zdochlina a nechce sa mi ani len články písať. :D Ale tak témou dnešného článku bbude to, že som viac menej nasratá. Mali sme zajtra robiť imatrikulácie prvákom na našej škole. Ale zrušilo sa to a ja fakt neviem čo zajtra so sebou, len uvažujem nad tým, aké by to bolo byť na nejakom parádnom koncerte.


Ani sama neviem opísať, čo momentálne prežívam a ako mi je. Zase sa objavil jeden môj menší problém, ktorý ma trápil celý minulý školský rok. A ja neverím, že sa moje sny stanú skutočnosťou, že sa konečne dočkám... Ja viem, že nemáte náladu čítať moje "veselé" články. Ale úprimne, je mi to jedno... :P


Idem ja spomínať... A vám všetkým želám len, aby sa vám splnilo všetko, čo si želáte, keď u mňa asi nič nevyjde...

45 Grave - Black Cross

20. listopadu 2012 v 18:19 | Mishelle Mourn
Nemám nápady na články a tak som sa rozhodla, že pridám ďalšiu pesničku od mojich obľúbencov - 45 Grave. Tentokrát je to song Black Cross.. :)

Heart and soul.

18. listopadu 2012 v 17:14 | Mishelle Mourn

Každý z nás občas nosí masku. Väčšina ju nosí najmä pred druhými ľuďmi. Schovávame sa za to, čo nie je skutočné, aby sme sa vyhli otázkam, nepochopeniu alebo aj výsmechu. Väčšina ľudí sa schováva za takúto masku celý svoj život. Niektorí, ktorí našli dostatočnú odvahu, sa jej snažia zbaviť. A keď tak urobia, často sa stretávajú so zakomplexovanými názormi ľudí, čo nedokážu akceptovať nič odlišné.


Prišla som do mamininej roboty v čiernych šatách a károvanom saku. A maminina riaditeľka ma vysmiala, že takto sa do školy nechodí. Že tak, ako som oblečená, by som mala ísť na nejaký bál a nie do školy. Už tých ľudí nechápem. Mala som snáď prísť v teplákoch? Keď prídem v nohaviciach a tričku čiernej farby, som nevhodne oblečená. Keď prídem v šatách, je to to isté. Našťastie som sa naučila nepozastavovať sa nad tým, čo si druhý myslia a obliekam si to, čo sa páči mne. A názor ostatných mám, slušne povedané, v prdeli. Snažím sa odhodiť svoju vlastnú masku a byť sama sebou. Keď sa niekomu nepáči, nech sa nepozerá.


A tak pomaly plynie môj život. Smutne a šťastne zároveň. Problémy doma, problémy v škole. Ale svojim spôsobom som spokojná a tak zvláštne vyrovnaná, že ma to až desí. To bude asi tým, že na mňa lezie nejaká choroba.


A na záver Joy Division - Heart and Soul. Ďalšia moja obľúbená...

Swinging in the rain, humming melodies... We're not going anywhere until we freeze...

28. října 2012 v 15:06 | Mishelle Mourn

Dnes je to presne mesiac, čo sme sa dali dokopy. Cez všetko, čo sa za tento mesiac stihlo pokaziť a zmeniť horšiemu, on bol jediná vec, ktorá ma držala nad vodou. Dá sa povedať, že som to zvládala len vďaka jemu a kamoškám. Jednoducho chvíle strávené s ním mi dodali skvelú náladu a hneď sa svet a môj život zdali byť lepšie. Spomienky na dni strávené s ním mi vyčaria na tvári úsmev...


Viem, nie sme spolu príliš dlho, sme úplne rozdielni a netuším, či nám náš vzťah vydrží ďalší mesiac... Ale naučila som sa žiť prítomnosťou a preto sa nejdem zaoberať tým, čo bude o týždeň o dva. Radšej si budem uívať to, že môžem byť s niekým, koho mám skutočne rada.


(Photos: weheartit.com)

News.

9. října 2012 v 9:17 | Mishelle Mourn

Už uplynula skutočne dlhá doba odvtedy, čo som naposledy napísala nejaký článok na tento blog. VIem, že sem nikto nechodí, ale pokúsim sa to v najbližších týždňoch zmeniť, pretože sa sem vracia nová, úplne zmenená bytosť.
Takže... Kde by som začala?


V prvom rade. Opäť sa vraciam k svojim emo vláskom. Dlhú dobu som si hovorila, že ofinku nechám dorásť, ale nakoniec som sa umúdrila a znova som sa ostrihala. Áno, na fotke som ja. :)


Jednou z tých geniálnych noviniek je aj moja nová spolužiačka, ktorá počúva kapely ako Falling In Reverse, Dope, Picture Me Broken... Teda, moje obľúbené. Neuveriteľne sme si sadli a kebyže nás počujete. Po mesiaci mám pocit, že ju poznám niekoľko rokov. Dopĺňame si vety, rozprávame naraz to isté. Sme proste rovnaké. No a vďaka Nane som sa začala učiť japončinu. Neviem z nej dokopy nič, ale to sa časom zmení. :D A ešte jedna novinka. Práve ona ma zoznámila s jedným chalanom. S Dávidom. Hiphopovo sa obliekajúci metalahiphoppočúvajúci ofinkový mládenec, ktorý mi prirástol k srdcu. Dali sme sa dokopy. Je to čerstvé, ale ja dúfam, že nám to vydrží ešte dlho.. :)


A konečne jedna z posledných noviniek. Dlhšiu dobu som sa zaujímala o emo štýl. Ale časom som si uvedomila, že emotional hardcore nie je to pravé pre mňa. A tak som pátrala. Úplnou náhodou som narazila na blog Chloe Noir, kde som sa postupne zoznámila s žánrami ako post-punk, deathrock a goth rock. Kapely mi prirástli k srdcu. A po zrelom uvážení, že absolútne nechcem byť scene som zistila, že toto by mohla byť moja cesta. A tak čítate riadky novej, zmenenej Mishelle Mourn, ktorá sa opäť vydáva na cestu "temna" ako by to možno iní nazvali. Mám väčšie sebavedomie a menej sa zaujímam o názor nepotrebných ľudí. A práve toto priniesli do môjho života noví kamaráti.


Čo sa týka blogu, pribudnú tu nové rubriky a viac mojej obľúbenej hudby, moja aktivita nebude síce každodenná, ale to je jedno asi každému.

So bitches, I´m back!

So throw your diamonds in the sky, we'll stay gold forever...

29. srpna 2012 v 21:25 | Mishelle Mourn
Nie, nemám depresiu, len spomínam. Na to pekné, čo bolo. A čo už asi nebude. Inak je tu sesternica, tak to tu budem pravdepodobne obmedzovať. :)

Corpse Bridge

27. srpna 2012 v 8:12 | Mishelle Mourn
Zobudili ma o pol šiestej ráno. "Vôbec" mi to nevadilo. Takže tu teraz sedím a pozerám Corpse Bridge. A pomedzi to sa snažím napísať nejaký zmysluplný článok, ktorý by sa už konečne aj patrilo hodiť na blog... ;)
A tak ide život. Pomaly. Občas až príliš zle, ale snažím sa brať veci z tej pozitívnej stránky. Napriek môjmu nervovému zrúteniu z piatku, začínam byť opäť šťastná, aj keď splnenie mojich snov je v nedohľadne. Inak neznášam moje rôznofarebné oči. (Strašne k téme, ja viem :D )
Moje čierne obdobie? :D To trvá už asi 2 roky... S menšími prestávkami. Moja retardácia? Už asi 16 rokov... Bez prestávok. :D A ani ja sama neviem, kde sa mi nabral na skrini plagát 30 seconds to mars o.O :D . Dobre, pokus o napísanie zmysluplného článku zlyhal hneď pri pridaní prvého obrázku, ale úprimne? Je mi to jedno. ;* :D

"...Believe it or not I was a beauty queen, yeah,
I was the toast of the rock n' roll scene..."

Be who you wanna be...
Mishelle Mourn

The sun comes up, we go down.

20. srpna 2012 v 12:53 | Misheli Mabbitt

Sedím, utrápene pozerám na jeho fotku a romýšľam aké by to bolo, keby sa to neskončilo. Keby sme boli stále spolu. Keby som ho mohla objať, pobozkať, chytiť za ruku. Byť s ním, ale byť s ním NAOZAJ. Bez toho, aby som cítila výčitky, že mu rozvraciam jeho vzťah s inou. Vždy som si myslela, že dokážem byť taká mrcha, ale momentálne nedokážem nič. Len hľadieť na jeho fotky a podliehať spomienkam, ktoré sa na mňa valia zo všetkých strán. Trápiť svoje umierajúce vnútro. Ale budem v poriadku, raz.


"...Your face it haunts
My once pleasant dreams
Your voice it chased away
All the sanity in me

These wounds won't seem to heal
This pain is just too real
There's just too much that time cannot erase..."
 
 

Reklama